Tento víkend som sa konečne rozhodol skoncovať raz a navždy s Ubuntu, ktoré bolo niekoľko rokov mojím (viacmenej) verným spoločníkom…
Ak nepočítam krátke (a neúspešné, pretože vtedy som bol ešte zarytý microsofťák) stretnutie s Red Hat-om približne v roku 2000 (zdravím Richard), tak pri mojich linuxových začiatkoch (tuším niekedy v roku 2005) stál Debian (zdravím Majo). Odtiaľ to bol už len krok k Ubuntu (zdravím Viktor). Žiadnu inú distribúciu som odvtedy už v podstate nestihol vyskúšať.
V roku 2009, keď som si začínal čoraz viacej uvedomovať význam slobody (nielen) v IT, som síce začal používať gNewSense (100% slobodný operačný systém sponzorovaný FSF), no vydržalo mi to, žiaľ, len niekoľko mesiacov. Niekoľkí moji zákazníci totiž v tom čase prejavili záujem vyskúšať GNU/Linux, jeden sa dokonca rozhodol spraviť razantný krok napred a úplne sa zbaviť “toho druhého systému”. Potreboval som preto nájsť vhodnú distribúciu, pre ktorú by som dokázal zabezpečiť aj primeranú podporu. Zriecť sa niektorých “vymožeností” pri používaní gNewSense (Flash, Skype a pod.) síce mne osobne nerobilo žiaden problém, svoj postoj som však nemohol (a ani nechcel) vnucovať nasilu aj ostatným. Vyhral vtedy preto kompromis – rozhodol som sa pre Ubuntu.
Spočiatku som si ho nainštaloval len ako sekundárny systém (popri gNS), aby som mohol v prípade potreby poskytnúť svojim zákazníkom plnohodnotnú podporu aj na diaľku (pekná výhovorka). Postupne som ho však začal používať čoraz viac a netrvalo dlho, kým sa všetky tie pekné predsavzatia o 100% čistom systéme kamsi vytratili, až som sa nedávno pristihol, že Ubuntu používam už niekoľko mesiacov ako svoj primárny systém.
Musím poďakovať najmä tým mnohým kontroverzným rozhodnutiam, ktoré sa v poslednom čase udiali v Ubuntu komunite. Tie ma, našťastie, vytrhli z tejto zradnej letargie a ja som sa včera rozhodol pre razantnú zmenu. Preč s Ubuntu!
Bola to zároveň ideálna príležitosť vyskúšať konečne (na staré kolená) aj nejaké iné distribúcie. Pustil som sa preto do sťahovania a testovania. Dlho som sa však netešil. Neviem prečo, ale s grafickou kartou môjho stolového počítača (ATI Radeon x1650 Pro) si nerozumela poriadne takmer žiadna distribúcia. Vyskúšal som postupne napr. všetky edície Mint (viacmenej len zo zvedavosti), žiadna však (našťastie) nefungovala spoľahlivo. Nepochodil som ani s Live CD GNOME3 (založenom na systéme Fedora), to som si však naplno vychutnal aspoň na druhom počítači (so starou ATI 9600), kde prekvapivo fungovalo bez akýchkoľvek problémov.
Problémy mal aj Debian Wheezy, kde obraz nepríjemne preblikával každých niekoľko sekúnd (podobný problém spôsobený pravdepodobne kernelom malo viacero užívateľov). Stable verzia (Squeeze) však fungovala (ako vždy) bez problémov, Debian tak znovu obhájil svoje miesto ako záložný systém, ku ktorému sa môžem vždy v prípade akýchkoľvek problémov vrátiť. Pri Stable verzii sa človek síce musí vysporiadať s pomerne starými verziami jednotlivých aplikácií, na druhej strane si však nespomínam na jediný prípad, kedy by som mal akýkoľvek problém “rozbehať” ju na nejakom hardvéri.
Už sa mi zdalo, že pri tom Debiane napokon aj skončím, keď som si spomenul ešte na jednu distribúciu, ktorú som mal už dlho v pláne vyskúšať – Trisquel! Nakoľko ide o jednu zo 100% slobodných distribúcií, čakal som ešte väčšie problémy s hardvérom ako pri doterajších distribúciách. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď systém nielen nabehol bez akýkoľvek problémov, ale navyše aj vyzeral (po vizuálnej stránke) oveľa lepšie ako všetky moje predošlé testy dokopy. Musím sa priznať, že som čakal všetko možné, len nie krásny a decentne (do posledného detailu) uhladený systém. Víťaz bol jasný.
Počas tých niekoľkých hodín, čo Trisquel GNU/Linux 4.5 Slaine používam, som už síce narazil na niekoľko drobných problémov, to je však podľa mňa úplne samozrejmé, nakoľko žiadne ľudské dielo nie je (a nikdy nebude) dokonalé.
Ak mám posúdiť celkový dojem, aký na mňa zatiaľ Trisquel urobil, môžem povedať len jedno: Je to veľmi, veľmi príjemné prekvapenie. Skvelá práca!
Trisquel GNU/Linux 4.5 Slaine